Blog

Vaječná tlačenka

 

Suroviny

6 vajec

500 ml želatíny

1 ks mrazenej zeleniny (mrkva, hrášok, kukurica)

Rôzne pochutiny nakrájané na kocky (šunku, salámu, parizer, hydinové mäso, údené) !!! Celiatici použijú mäsové výrobky vhodné len pre celiatikov

1 dl majonézy, alebo tatárskej omáčky !!! Celiatici použijú výrobky vhodnú pre celiatikov

Čerstvý strúhaný chren

Ocot !!! Celiatikom odpodúčam jablčný, alebo vinný ocot

Soľ

Mleté čierne korenie

 

Postup

Na tvrdo si uvaríme vajíčka a samostatne mrazenú zeleninu na chrumkavo.

Vodu zo zeleniny použijeme na prípravu želatíny, ktorú si urobíme podľa na návodu na obale.

Nakrájané vajíčka, zeleninu a pochutiny pridávame do osolenej a okorenenej želatíny. Ak máme radi kyslejšiu pridáme ocot.

Srnčí chrbát vystelieme potravinovou fóliou  a navrstvíme zmiešanou zmesou. Uhladíme a dáme do chladu stuhnúť.

!!! Celiatici použijú len suroviny vhodné pre celiatikov

 

vaječná tlačenka | vajecna tlacenka | aspik | studenina | želatina | želé

 

vajickova tlacenka

 

vaječná tlačenka

 

oblozene misy

 

velkonocne recepty

 

recepty z vajec

 

recepty na obed

 

vajicka

 

vaječná tlačenka | vajecna tlacenka | aspik | želatina | želé | zele

Veľkonočná hrudka
 
 
Niekde ju poznajú aj pod názvom syreny, syrec, syrek.
Keďže je súčasťou slávnostnej misy, ku mäsu, na Slovensku sa pripravuje hrudka  na slano a sladko. Tento recept som dostala od susedky a už niekoľko rokov hrudku robím len takto:
 
 
Ingrediencie
 
10 vajec ja používam farmárske
1 l mlieka
2 ČL himalájskej soli
1 ČL cukru trstinového
 
Postup
 
1. Vajcia rozhabarkujeme s himalájskou soľou a trstinovým cukrom a vlejeme do horúceho mlieka variť. 
2. Stále miešame až sa masa bude podobať na praženicu.
3. Ak nám počas varenia masa zhustne, precedíme ju cez gázu /utierku/ a sitko.
Necháme stiecť v zaviazanej utierke od prebytočného mlieka. 
 
Po vychladnutí podávame ku šunke, so zeleninou, s chrenom, cviklou
Prajem Vám príjemné prežitie veľkonočných sviatkov s hrudkou z farmárskych vajec.
Dobrú chuť.
 
Moja rada
Ja robím čisté, ale vy si tam môžete pridať rôzne bylinky, ako  petržlen, pažitku, ligurček a oregano.
 
 
vaječná hrudka
 
 
vaječná tlačenka
 
 

hrudka recept

 

hrudka

 

vaječná hrudka

 

hrudka velkonocna

 

veľkonočná hrudka

 

hrudka na slano

 

Veľkonočný mazanec

 

Ingrediencie

500 g polohrubej múky

130 g kryštálového cukru

100 g masla

250 ml mlieka

30 g  čerstvého droždia (ak má 1 kocka má 42 g a stačí 3/4  kocky)

3 žĺtka

Vanilku

Hrozienka

Mandle

1 kávovú lyžičku himalájskej soli

 

Postup

Pri pečení mazanca je dôležité, aby ste mali všetky suroviny, ktoré použijete izbovú teplotu. Nechajte ich pred prípravou cesta oddýchnuť v teple.

Droždie si rozdrobte do misky  na kúsky. Pridajte vanilku, cukor,  mlieko a premiešajte, aby sa droždie rozpustilo. Pridajte kryštálový cukor, žĺtka, hrozienka namočené vo vode, alebo v rume, lúpané mandle, polohrubú múku a všetko zapracujte vareškou. Potom pridajte rozpustené maslo a pomaly dôkladne miešajte, aby sa všetky ingrediencie spojili v pevnejšie cesto. Cesto nechajte prikryté kysnúť 45 minút a na teplom mieste.

Mazanec vyklopte na pekáč vyložený papierom na pečenie a spracujte do tvaru okrúhleho mazanca. V prostriedku narežte nožničkami, alebo nožíkom, žiletkou  kríž, potrite rozšľahaným vajcom a posypte mandľami. Vložte do rúry vyhriatej na 180 °C a pečte 20 minút. Potom teplotu znížte na 150 stupňov a pečte ďalších 25 minút.

 

Tip

Mazanec sa u nás robí na Bielu sobotu a je to také cesto ako na vianočku. Tento mazanec je veľký a preto si cesto rozrežte na dve časti a urobte si radšej dva mazance.

 

Mazanec

 

mazanec

 

mazanec

 

mazanec

 

mazanec

 

mazanec

 

mazanec

 

mazanec

Veľkonočný baránok z tvarohového cesta

 

Ingrediencie

250 g masla

250 g kryštálového cukru

250 g odtučnený tvaroh

250 g polohrubej múky

3 ks vajcia

2 lyžičky kypriaceho prášku do pečiva

50 g vlašských nasekaných orechov

Citrónová kôra

 

Postup

Maslo a tvaroh dáme do misky a s vajcami a cukrom dobre vymiešame. Do zmesi pridáme preosiatu múku, kypriaci prášok do pečiva, orechy a nastrúhanú citrónovú kôru.

Formu na baránka vymažeme maslom a vysypeme múkou. Následne  formu na baránka naplníme pripraveným cestom  a zarovnáme.

Baránka pečieme vo vyhriatej rúre na 150 °C asi 45 minút. Z  rúry upečeného baránka vyberieme a vyklopíme a dobre pocukrujeme a ozdobíme mašľou. Či je baránok upečený si skontrolujte pichnutím špajdli do stredu baránka, ak sa vám ešte cesto na špajdľu lepí, dajte baránka ešte chvíľu dopiecť.

 

Tip

Na baránka, bábovku, či mazanec sa používajú rôzne cestá, ale tento je môj najobľúbenejší.

Ja používam na ozdobenie snehovú polevu:

 

Ingrediencie

Na 1 bielko  dávam

100 g práškového cukru.

Šťavu z citróna podľa chuti, poleve dodá kyselkavú chuť.

Vo vodnom kúpeli robím sneh z troch bielok a 300 g práškového cukru  a trochu citrónovej šťavy.

Následne polevu dávam do vrecúška a ozdobujem baránka. Oči mu robím z hrozienok namočených v čokoláde, alebo kúpim  lentilky, alebo si sama vyrobím z čokolády malé očká. Poprípade používam klinčeky. Na ústa dávam ružovú čokoládu. Dochutiť cukor môžete aj vanilkou.

Príjemné Veľkonočné sviatky. Nech sa Vám podarí upiecť ten najlepší, najkrajší baránok.

 

baránok

 

baránok

 

baránok

 

baránok

 

baránok

 

baránok

Vajíčkový šalát

 

Ingrediencie

8  ks vajíčka farmárske

3 PL majonézy

3 PL sladkej smotany

Himalájsku soľ

Mleté čierne korenie

Pažítka

 

Postup

Vajíčka umyte pod tečúcou vodou a so škrupinou varte ponorené vo vode 8 minút. Potom ich rýchlo schlaďte studenou vodou a ošúpte od škrupiny. Pokrájajte ich na väčšie kúsky, pridajte majonézu zmiešanú so smotanou, soľou, mletým čiernym, alebo farebným korením. Všetko zľahka premiešajte tak , aby sa chute spojili a podávajte. Vajíčkový  šalát posypte čerstvou nakrájanou pažítkou.

 

Tip

Moja rada

Ak použijete majonézu pripravenú z vajec a oleja bude recept uverejnený vhodný aj pre bezlepkárov. Vajíčka nevarte dlho, lebo budú žĺtka po okrajoch zelené. Takto pripravený šalát je výborný na použitie v studenej kuchyni ako predjedlo, na chlebíčky, bagety,  na rôzne slávnostné príležitosti, obložené misy so zeleným hlávkovým  šalátom, šunkou, syrom, čínskou, alebo pekínskou kapustou.

 

vajíčkový šalát

 

vajíčkový šalát

 

vajíčkový šalát

 

Vykrajované veľkonočné pečivo

 

Ingrediencie

250 g hrubej, alebo hladkej pšeničnej múky

1/2 kypriaci prášok do pečiva

100 g masla

100 g práškového cukru

1/2 vanilky

1 vajce

 

Postup

Všetky ingredincie múku, kypriaci prášok, maslo, cukor, vanilku a vajce dáme do misky a spracujeme pevnejšie cesto. Cesto na doske rozvaľkáme na hrúbku 3 - 4 milimetre a vykrajujeme rôzne tvary, ktoré kladieme na pripravený plech. Koláčiky pečieme 5 – 6 minút v rozohriatej rúre na 150 °C. Farbu pečiva kontrolujeme, aby sa nám nespálili.

Po upečení ich posypeme cukrom, alebo ich spájame s ríbezľovým džemom. Ozdobiť ich môžete s bielkovom polevou, čokoládou, alebo ich už jete čisté bez cukru. Výborne chutia.

 

Tip

Plech sa nemusí ničím vytierať, lebo cesto je dosť mastné.

 

vykrajov peči

 

vykrajov. pečivo

 

vykrajov. pečivo

 

vykrajov . pečivo

 

vykrajované peč.

Zdobenie veľkonočných vajíčok, kraslíc
 
Na zdobenie potrebujeme
 
Lístky z rastlín
Kúsky látky
Pevnú niť
Šupky z cibule
 
 
Postup
 
1. Umyla som niekoľko vajíčok a usušila. 
2. Priložila som na vajíčko rastlinky a pevne som ich ovinula nastrihanou na tenšie pásiky staršou látkou.
3. Do hrnca som naliala  vodu a pridala som veľa len hnedých šupiek  z cibule.
4. Zabalené aj nezabalené vajíčka som ponorila do hrnca s vodu a šupkami a priviedla som ich k varu.
5. Varila som ich v hrnci od bodu varu 8 minút.
6. Po uvarení som ich z vody  scedila, šupky povyberala a opatrne som ich ešte zaliala studenou vodou, aby sa rýchlo schladili.
7. Vajíčka som tak mohla bezpečne odviazať, utrieť a dať na misku.
Takto pripravené Veľkonočné kraslice sú vhodné aj pre kúpačov, ktorí  ich dostanú ako výslužku na Veľkonočný pondelok niekto ho volá aj Červený pondelok a podľa toho  sa maľujú aj vajíčka na červeno.
 
 
Moja rada
 
Opatrne som vajíčka vo vode miešala, aby  po uvarení a rozrezaní boli žĺtka pekne v prostriedku.
Varím ich len 8 minút, aby žĺtka ostali žlté a predsa uvarené na tvrdo. Vajíčka je dôležité rýchlo zchladiť studenou vodou, aby sa Vám lepšie lúpili. Do vody Nepridávam soľ.
 
 
Tip
 
Na zdobenie som použila petržlenovú vňať, lísky z kvetu vianočnej hviezdice, medovky a môžete použiť aj pažítku.
 
 
Zdobenie veľkonočných  vajíčok, kraslíc
 
 
Zdobenie veľkon.vajíčok,krslíc
 
 
Zdobenie veľ.vajíčok, kraslíc
 
 
Zdobenie veľ.vaj. kraslíc
 

Veľkonočná džabanina

Vhodné aj pre bezlepkárov

 

Ingrediencie

 

Veľkonočný koláč | vianočka

Vajcia

Šunka -  rôzne druhy

Klobása

Kyslé mlieko farmárske

Chren

 

 

Postup

 

Narežte si na kúsky veľkonočný koláč, vajcia, klobásu a rôzne druhy šunky, prisypte nastrúhaný chren a zalejte kyslým najlepšie farmárskym mliekom.  Všetky ingrediencie v miske zľahka premiešajte a podávajte ako chutné a zdravé veľkonočné jedlo.

 

Moja rada

Ak neviete upiecť koláč, tak si kúpte vianočku, miesto kyslého mlieka sa dá použiť kvalitná pochúťková smotana kúpená v jednom zo supermarketov. Chren sa dá tiež kúpiť, aby ste nemuseli rozkopať celú záhradu a aj tak ho nebudete môcť nájsť.

 

Tip

Na Veľkú noc si určite robíte slávnostnú misu a to znamená, že všetky odrezky, ktoré sa Vám rozsypali, nezmestili  a nedajú sa použiť na krásne ozdobenú misu, viete spotrebovať ako ja na Veľkonočnú džabaninu. Ochutnajte, poprípade dosoľte himalájskou soľou a okoreňte. Všetkého s mierou, pretože ingrediencie použité  sú slané, ba niektoré šunky až presolená, preto pozor na zvýšený tlak a cholesterol.

Pri dodržaní určitých ingrediencií, to znamená ak použijete vianočku alebo koláč bezlepkové, bude to vhodné aj pre celiatikov

 

Veľkonočná džabanina

 

Veľkonočná džabanina

 

Veľkonočná džabanina

 

Veľkonočná džabanina

Veľkonočné sviatky a ich zvyky

Naši predkovia zachovávali tieto tradície a zvyky a tomu prispôsobovali aj jedálny lístok. Kresťania považujú Veľkú noc za najdôležitejší sviatok v roku. Evanjelici tento deň považujú za svoj najväčší sviatok, spievajú sa pašie, v katolíckych kostoloch sa neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez svietnikov a kríža.

 

Kresťanská Veľká noc

Svätý alebo Pašiový týždeň je obdobie, keď si kresťania pripomínajú posledný týždeň Ježišovho života na zemi. Aj napriek tomu, že sa hovorí týždeň, ide o 9 dní s týmito prívlastkami: Kvetná nedeľa, Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok. Veľkou nocou sa myslí tá zo soboty na nedeľu, keď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych.  Svätým týždňom sa končí 40-dňový pôst, keď človek pracoval na svojom vnútornom obrodení. Pôstne obdobie pre našich predkov znamenalo, že sa jedlo iba jedno jedlo denne, nekonzumovali žiadne mäso, ryby, vajcia, ba ani mlieko.

 

Zelený štvrtok

Názov vznikol skomolením nemeckého Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na der Gründonnerstag.  V tento deň sa naposledy rozozneli kostolné zvony, ktoré stíchli až do Veľkej noci. Ak chceli byť naši predkovia po celý rok zdraví jedli v tento deň najmä zelenú stravu čo si vypestovali na svojich poliach a to hrach, kel, kapustu alebo  špenát.

 

Zvyky

Podľa ľudových zvykov ľudia vstávali skoro ráno a umývali sa rosou, aby neboli chorí. Gazdiné pozametali dom ešte pred východom slnka a smeti odnášali  na križovatku, to robili, aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádali nič nepožičiavali. Verili, že pokiaľ sa budú držať  tradícií, vyhli  sa sporom a budú mať peňaženku plnú peňazí.

 

Veľký piatok

Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. V ľudových poverách sa spája s magickými silami. V tento deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady a tiež sa nemohlo nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť začarovaná. Nesmelo sa manipulovať so zemou (ryľovať, kopať) ba ani prať a žehliť bielizeň, lebo by mohla byť  namočená Kristovou krvou.

 

Zvyky

Podľa tradície sa ľudia na Veľký piatok chodili umývať vodou do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. Odvážni  chlapci sa potápali a snažili sa ústami uchopiť zo dna kamienok, ktorý potom hodili ľavou rukou za hlavu a aby ich potom neboleli. Výrobcovia textílií priadli pašiové nite a urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu. Košeľa ktorá  bola ušitá pašiovými niťami chránila pred bleskom.

 

Biela sobota

V tento deň ležal Ježiš Kristus v hrobe. Svoj názov získala zrejme od bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijali krst na veľkonočnej vigílii (Služby Božie na Veľkú noc pripomínajúca Kristovo zmŕtvychvstanie). Názov môže pochádzať aj zo zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali v tento deň pred nedeľou zmŕtvychvstania.

 

Zvyky

Ľudia sa starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Zvykom bolo, že sa za trámy domov dávali vyhasnuté uhlíky, aby chránili pred požiarom. Gazdiné doma  nielen upratovali, ale piekli  typické obradové  kysnuté koláče, pásky, baránky, mazance, chystali šalát z cvikly a čerstvo nastrúhaného chrenu, varili syreny z mlieka a vajec, plietli  rôzne korbáče a zdobili vajíčka.

 

Veľkonočná nedeľa

V nedeľu je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roku, pri ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. Cirkev rozhodla, že to bude vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne. Preto je tiež každý rok Veľká noc inokedy. V tento deň sa všetci ponáhľali do kostola, kde sa svätili veľkonočné pokrmy (baránok, veľkonočná hrudka nazývaná syreny, mazanec, šunka, klobáska, červená repa, čerstvo nakopaný chren, vajcia, víno, sviečka).

 

Zvyky

Každá návšteva dostala kúsok posväteného jedla, trochu dali na pole, do studne a do záhrady, aby bola dobrá úroda aj voda. Spoločne sa jedlo vajce uvarené na Veľký piatok s vŕbovým a jaseňovým prútom. Ak by niekto počas nasledujúceho roka zablúdil, mal si spomenúť, s kým jedol na Boží hod vajce a spomenul by si na cestu späť.

 

Veľkonočný pondelok

(alebo Červený pondelok)

Bolo zvykom, že po významných sviatkoch sa deň nepracovalo. Preto je aj dnes Veľkonočný pondelok dňom pracovného pokoja, hoci sa cirkevné sviatky končia v nedeľu.

 

Zvyky

Slovania už oddávna verili, že voda má očisťujúci účinok. Taktiež predstavovala aj symbol zdravia. Tradícia oblievania dievčat mládencami sa na východnom Slovensku zachovala dodnes a na západe šibačka.

 

V pondelok chodili chlapi kúpať mladé dievčatá vodou a striekať voňavkou, alebo  šibať korbáčom, najlepšie korbáče boli z čerstvých vŕbových prútov. Tradícia káže dávať maľované vajíčka alebo kraslice, ktoré vedeli ženy zdobiť samy podľa krajových zvykov a uväzovať farebné stužky na korbáč, ktoré mali tiež svoj význam. Červený pondelok  sa zvykol nazývať podľa najčastejšej farby kraslíc.

Kraslice sa môžu zavesiť na bahniatka, ktoré majú ochranný charakter. V súčasnosti však majú darovaciu funkciu. Veľkonočnou výslužkou pre malých šibačov a kúpačov bývajú aj čokoládové vajíčka, kinder vajíčka, peniaze či eurá.

Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, postriekanie voňavou vodou, poliatie vedrom či vodou z hrnčeka) na Veľkonočný pondelok sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Veľkonočné šibanie (šibačka) korbáčom z ôsmich spletených čerstvo narezaných prútov vŕby je napodobením magického úkonu rozšíreného v tradičných roľníckych spoločenstvách, použitím zeleného prútika, ktoré malo zabezpečiť znovuobnovenie plodnosti, vitality, sily, rast, zdravie a odohnanie zla.

Peniaze, ktoré vyšibali, večer minuli za hudbu na  tancovačke a niekde bývalo zvykom, že na druhý deň v utorok dievčatá kúpali, šibali mládencov. Možno že  to bolo z pomsty, alebo chceli, aby aj oni boli zdraví a krásni.

veľkonočné sviatky a zvyky
Vajcia
 
Vajcia obsahujú zárodok života a ľudia sa od pradávna snažili využívať ich tajomnú energiu. V staroveku sa najčastejšie používali slepačie vajcia a zbierali sa aj vajcia od rôznych vtákov.
Sú symbolom Veľkej noci,  vzkriesenia prírody a svetová mytologia im pripisuje božský pôvod. Liečitelia a šamani ich používali ako liek. Posilňujú sexuálnu túžbu, aj ako ochranný prostriedok pred zlom, krupobitím a bleskom.
Moderná doba odsúdila sliepky do klietky a vajcia podrobila striktnej dietetickej analýze. Výsledok je, že ľudia sa boja jesť vajcia kvôli cholesterolu. Pritom vajíčka sú dokonalé posilňujúce a taktiež plnohodnotná potravinou na posilnenie rastu vlasov. Radíme ich  medzi superpotraviny, ale pravda je taká, že všetkého sa má jesť s mierou. 
Ak patríte medzi ľudí citlivých na cholesterol zo stravy, potom by ste nemali jesť viac ako 3 vajcia za týždeň. Pri jedení väčšieho množstva ako 7-10 kusov za týždeň /počítajte aj v polotovaroch, buchtách či koláčov/ je nutné znížiť konzumáciu iných koncentrovaných potravín ako sú tvrdé syry, mäso. Ináč budete prijímať  veľké množstvo bielkovín, nasýtených tukov, cholesterolu a taktiež energie.
 
Tradičná čínska medicína používa vajcia ako posilňujúci prostriedok po potrate. Doporučuje ho ako posilnenie krvi, pre dodanie vlhkosti. Bielok sa používa k ochladeniu horúcich stavov, detoxikácii a pri kašli. Vaječný žĺtok sa používa pri nespavosti, pre slabšie deti a pri spomínanom potrate. Bielok a žĺtok sú rovnako cenné.
 
Na trhu sa objavujú rôzne druhy vajec. Ak kupujete vajcia, všímajte si číselného kódu na vajci – nápisy a krásne obrázky nemusia hovoriť o správnom chove zvierat. Vyberajte si vajcia s číselným kódom ktorý začína 0 alebo 1.
Vajcia z výbehového chovu, kde majú kury prístup k paseniu sa na tráve, majú vyšší obsah omega 3 mastných kyselín, vitamínu D a aj podľa niektorých štúdií vitamínu B12. Bio vajcia obsahujú viac lecitínu, tukov a karotenoidov.
Bio vajcia pochádzajú z ekologického chovu a je neporovnateľné, ohľaduplnejšie než bežný chov, preto krmivo a prístup na pastvu stojí za kvalitou vajca. Ak chcete domáce farmárske vajcia musíte poznať ich históriu a okolie v ktorom sú sliepky chované. Dávajte si pozor na čerstvosť, lebo najzdravšie  sú tie najčerstvejšie.
 
 
 
vajíčka
 
 
zdravé domáce vajíčka | zdrave domace vajicka | vajicka | kuracie vajicka | vajcia
 
 
 
vajcia recept
 
 
 
vajička
 
 
 
 vajcia recept
 
 
vajicka recepty
 

zdravé domáce vajíčka | zdrave domace vajicka | vajicka | vajička | vajíčka | vajcia

 
 
 

zdravé domáce vajíčka | zdrave domace vajicka | vajicka | kuracie vajicka | vajcia

 

zdravé domáce vajíčka | zdrave domace vajicka | vajicka | vajička | vajíčka | vajcia

Chren
 
Chren je zelenina a zároveň aj liečivá bylina s veľkými listami a valcovitým koreňom. Je neodmysliteľnou súčasťou sviatkov jari a ich jedál. Po nastrúhaní  je štipľavý s výraznou chuťou. 
 
Obsahuje veľké množstvo vitamínu C a horčičné oleje, ktoré ovplyvňujú lepšie prekrvenie organizmu a pôsobia ako prírodné antibiotikum, posilňujú odolnosť organizmu proti chorobám spojeným s prechladnutím, kašľom, nádchou. Vôňa chrenu preniká až do nosa a uľavuje pri bolestiach hlavy.
 
Odporúča sa pri infekčných chorobách močových ciest, reumatizme a dne.  
Používa sa v malých dávkach, lyžičku denne na povzbudenie činnosti žalúdka a čriev a čistenie pokožky.
 
 
 
Chren sa používa čerstvý, strúhaný k varenému, pečenému mäsu, údeninám, omáčkam, vajciam, nátierkam a syru. Chrenom sa ochucuje horčica, majonéza, cvikla, uhorky.
Najradšej mám vyšľahanú smotanu, do ktorej sa vmieša chren, štipka cukru a himalájska soľ. Touto zmesou sa potrú plátky šunky, stočia a podávajú sa ako predjedlo pri rôznych slávnostných príležitostiach. 
 
 
chren
 
 
 
chren