Ríbezle
Ríbezle je ovocie, ktoré sa pestuje skoro v každej záhradke.
Toto ovocie poznáme u nás v troch druhoch. Najčastejšie červené ríbezle, ktoré sa rastie aj v našich záhradách a nepotrebujú špeciálnu starostlivosť. Potom sú to menej známe biele, ktoré vás však chytia hneď po ich ochutnaní. Na rozdiel od ostatných dvoch majú totiž príjemne sladkastú chuť. Červené a biele ríbezle majú podobné vlastnosti a ani jeden druh nie je o nič ochudobnený. Ako tretie a poznáme čierne ríbezle.
Zdroje
karotenoidy, stopové prvky, nenasýtené mastné kyseliny /v semenách/
triesloviny, pektín a vodu
Karotenoidy majú veľa priaznivých účinkov.
Antioxidanty všeobecne zbavujú organizmu z voľných radikálov a chránia bunky pred patologickými zmenami, sú dokonca prevenciou rakoviny.
Urýchľujú obnovu slizníc a chránia ich, sú výborné pri rekonvalescencii po chorobách. Vitamín A je známym ochrancom nášho zraku, pomáha pri zhoršenom nočnom videní (šeroslepota).
Využívajú sa
pri prechladnutí, chrípke, angíne, nádche, na kŕčové žily, a ak máte celkovo oslabenú imunitu, pri vysokých teplotách, vtedy by ste mali piť čaj alebo šťavu z ríbezlí. Zvláštnu silu majú pri liečbe problémov s močovými cestami. Vtedy sa neodporúča len samotné ovocie, ale aj lístky, z ktorých je dobré uvariť si čaj. Pomáhajú aj s obličkovými kameňmi a skvelé sú aj pri prevencii na onkologické ochorenia.
Ríbezle sú aj skvelým antioxidantom, pomáhajú aj pečeni. Určite by ste ich mali konzumovať, aby ste predchádzali problémom s kŕčovými žilami, pretože zlepšujú ich priechodnosť.
Pomerne vysoký obsah rutinu v ríbezliach pomáha udržiavať dobrý stav našich ciev, udržuje ich steny pružné a zlepšuje priechodnosť krvi. Ak existujú v rodine ochorenia ako kŕčové žily, vysoký krvný tlak, hemoroidy, opuchy končatín, slabé cievne steny s tendenciou k praskaniu a modrinám, mali by ste ríbezle zaradiť do jedálnička ako prírodnú prevenciu, a to hlavne čierne ríbezle.
Listy z čiernych ríbezlí je možné používať čerstvé alebo sušené po celý rok, najlepšie je zbierať ho na jar. Požívajú sa pri žalúdočných ťažkostiach, kašli alebo pri ochoreniach močovej sústavy. Naši predkovia ho používali aj zvonka a to v podobe rôznych obkladov na rany, vredy, alebo pri uštipnutí hmyzom.